Sprievodným znakom súčasnej spoločnosti sú rôzne sociálno – patologické javy, ktoré zo dňa na deň nadobúdajú vzrastajúcu tendenciu. K ním môžeme zaradiť agresívne správanie a šikanovanie u mladých ľudí, dokonca medzi deťmi v škole. Každý, kto sa niekedy stretol so šikanovaným dieťaťom a poznal jeho trápenie, nemôže pochybovať o závažnosti problematiky šikanovania. Šikanovanie je však často skryté a je ťažké ho identifikovať. Ako je to v našej škole medzi našimi žiakmi, to sme koncom marca zisťovali pomocou dotazníka o šikanovaní. Okrem dotazníka sme pre žiakov druhého stupňa pripravili besedu spojenú s prezentáciou bližšie objasňujúcou túto problematiku. Ponúkli sme možnosti a spôsoby ako sa správať, ako reagovať, čo robiť, ak sme svedkami šikanovania. Na optimalizovanie vzťahov medzi žiakmi a zvyšovanie vzájomnej tolerancie a upevňovanie sebavedomia, sme využili rôzne zážitkové aktivity (hry, výroba plagátov, kreslenie, hranie rolí...)
Výsledky dotazníka: Dotazník obsahoval 10 otázok týkajúcich sa šikanovania, jeho výskytu na našej škole, ako ho žiaci vnímajú a čo by navrhovali na jeho riešenie. Z dotazníka vyplýva, že aj žiaci našej školy sa už stretli so šikanovaním. Niektorí uvádzajú, že boli šikanovaní, alebo boli svedkami šikanovania mimo školy, iní vnímajú prítomnosť šikanovania aj v škole - a to hlavne tam, kde práve nie je prítomný učiteľ (hlavne na WC), alebo cez sociálne siete. Podľa odpovedí išlo najmä o udretie (bitky), zastrašovanie, vyhrážky, krádeže desiatej (jedlo, alebo vodu). Ako dôvod uvádzajú žiarlivosť- pre frajerov; závisť – ak je niekto lepší, šikovnejší; dokonca pre zábavu – aby sa mohli chváliť. Niektorí uviedli, že si mnohí prenášajú problémy z domu do školy, kde sú žiaci „bezbranní“. Mnohí opýtaní odpovedali, že o tejto skutočnosti by nepovedali nikomu, alebo iba spolužiakom, niektorí by o tom povedali učiteľom, ale iba traja by to povedali rodičom. Navrhujú pre agresorov verejné pokarhanie, ale podľa väčšiny opýtaných by títo ľudia mali byť trestne stíhaní políciou.
