Prakticky každá krajina si buduje vlastnú kultúrnu politiku. Pristupuje k nej na základe
určitých tradícií, s istými zámermi a cieľmi, ktoré sa v praxi následne presadzujú osobitými
prostriedkami. V rámci kultúrnej politiky štátu majú nezanedbateľné a
nezastupiteľné miesto múzeá. Hoci múzeum pripravuje svoje programy pre celú verejnosť, navštevuje ho zväčša len určitá časť populácie. Ide do značnej miery hlavne o detskú a
mládežnícku skupinu obyvateľstva školského veku . Dejepisná exkurzia má nezastupiteľné miesto vo vyučovaní dejepisu na základných školách.
Dňa 2. Júna 2016 sa žiaci Základnej školy s materskou školou v Úbreži zúčastnili exkurzie na Ľubovnianskom hrade .
Na severnom Spiši sa nad údolím rieky Poprad týči hrad Ľubovňa s bohatou históriou i zaujímavou architektúrou. Medzi hradmi na Slovensku mu prináleží unikátne miesto.
I keď pôvodne slúžil ako strážca severnej hranice Uhorska, počas 360 rokov bol sídlom správcov zálohovaného územia časti Spiša Poľsku. Najväčšmi sa preslávil početnými kráľovskými návštevami a šesť rokov tu boli uschované i poľské korunovačné klenoty. Výraznými prestavbami v 16. a 17.storočí sa zmenil na veľkú renesančnú pevnosť. Prekrásna aleja v podhradí a blízky skanzen s hodnotným dreveným kostolom iba dotvárajú osobitnú atmosféru hradu Ľubovňa.
Poľské korunovačné klenoty na Hrade Ľubovňa. Píše sa rok 1320 a nástupca poľského kráľovského trónu Vladislav I. Lokietko dáva na svoju korunováciu vyrobiť nové poľské korunovačné klenoty: korunovačnú korunu (Corona Privilegiata), korunovačné žezlo a korunovačné jablko. Korunovačné klenoty vyrobené Vladislavom I. Lokietkom boli používané na oficiálnu kráľovskú korunováciu, a to až do roku 1764, kedy bol nimi korunovaný posledný poľský kráľ Stanislav August Poniatovský. Vladislav I. Lokietko sa pri svojej korunovácii odvolával na prvého poľského kráľa Boleslava Chrabrého, a preto korunovačná koruna nesie až do dnešných čias názov „koruna Boleslava Chrabrého“.
Jednou z najvýznamnejších udalostí v 700-ročnej histórii hradu Ľubovňa bolo ukrytie poľských korunovačných klenotov na hrade v rokoch 1655 – 1661. Hrad Ľubovňa bol v tomto období súčasťou poľského kráľovstva ako tzv. spišský záloh (1412 – 1772). Korunovačné klenoty a celý kráľovský poklad boli na hrad prevezené po napadnutí poľského kráľovstva Švédmi v roku 1655.
Celý kráľovský poklad bol ukrytý v útrobách hradu Ľubovňa do roku 1661, kedy bol prevezený späť na kráľovský hrad Wawel v Krakove.
V roku 1656 navštívil hrad Ľubovňa samotný kráľ Ján Kazimír. Detailný popis príchodu kráľa na hrad Ľubovňa poeticky opisuje vo svojom svetovom bestselleri „Potopa“ Henrich Sienkiewicz.
Vystavené korunovačné klenoty v Kaplnke sv. Michala na hrade Ľubovňa boli vyrobené v roku 2010 reštaurátorom Józefom Walczykom. Dôveryhodným podkladom na výrobu faksimile sa stali archívne materiály z 18. storočia, ktoré sa zachovali v podobe nákresov od Jána Kryštofa Wernera a v podobe kolekcie 22 portrétov poľských kráľov od Marcella Bacciarelliho.
Národopisná expozícia v prírode (skanzen) - bola sprístupnená v roku 1984 v podhradí a dokumentuje vývoj ľudového staviteľstva v oblasti Starej Ľubovne.